V priestoroch posádkového cvičiska Veľké Ozorovce na východných svahoch Slanských vrchov sa v prvé dva týždne februára pripravujú v zvládaní taktickej prípravy príslušníci druhej mechanizovanej roty trebišovského zmiešaného mechanizovaného práporu.

Veliteľ roty kapitán Tomáš Korobanič, ktorý je riadiaci zamestnaní objasňuje, že plnia úlohy intenzívneho výcviku. „Ide o dvojtýždňový intenzívny výcvik. Jeho cieľom je preveriť a precvičiť veliteľov čiat a družstiev vo velení a riadení svojich jednotiek počas defenzívnych a ofenzívnych operácií a následne precvičiť s mužstvom činnosť s vozidlami pri spomínaných operáciách. Precvičia si napríklad vedenie boja na zdržanie, zaujatie obrany mimo dotyku s nepriateľom, ale aj vedenie obranného boja v nočných podmienkach či ofenzívne úlohy.“

Podľa kapitána Korobaniča je tento výcvik náročnejší ako obvykle, lebo v rote sa do značnej miery obmenil veliteľský zbor, ale aj časť mužstva. Vlastne najskúsenejší velitelia i príslušníci mužstva odišli v rámci zmien v podmienkach útvaru k prvej rote. „Preto v mnohých otázkach začíname takmer od začiatku. V rote mám mať štyroch veliteľov čiat, mám troch, z toho len jedného skúsenejšieho. Veliteľov družstiev mám mať deväť, mám troch. Zástupcovia veliteľov družstiev sú z 80 percent noví. Ešte nedávno to boli vodiči BVP či strelci – operátori. Teda ide o to začleniť v plnej miere všetkých spomínaných veliteľov do výcviku. Aby si zladili svoje družstvá a následne čaty. Aj v rámci mužstva máme približne 20 percent nových vojakov. Prišli nám koncom minulého a začiatkom tohto roka po ukončení prípravy v martinskej výcvikovej základni.“

Veliteľ roty sa pri výcviku a začleňovaní nových veliteľov a vojakov môže oprieť o zopár skúsených, ktorí mu zostali. Napríklad o veliaceho poddôstojníka roty nadrotmajstra Pavla Krištana, veliacich poddôstojníkov čiat rotmajstrov Pavla Levčíka a Bohuslava Vargu, či veliteľa čaty poručíka Mariána Baču. Napriek spomínaným ťažkostiam výcvik postupne napreduje. Kapitán Korobanič, ktorý velí rote už tri roky z vlastných skúseností z prípravy podriadených konštatuje, že novým veliteľom, najmä zástupcom veliteľov družstiev najväčšie problémy spôsobuje niesť zodpovednosť aj za svojich podriadených. Doteraz ju niesli len sami za seba. Teraz musia riadiť vojakov pri plánovaní a uskutočnení bojovej úlohy. Zvládnuť pri plánovaní aj prvotné nákresy. A to všetko v podmienkach, keď vlastne nemajú ani veliteľa družstva, ktorý by im pomohol.

Taktický výcvik v Slanských vrchoch v zimných podmienkach poriadne preverí nielen fyzickú pripravenosť ale aj psychickú odolnosť nových veliteľov a príslušníkov druhej mechanizovanej roty. Kapitán Korobanič po prvých zamestnaniach spokojne konštatuje, že novým veliteľom a vojakom síce chýbajú skúsenosti, ale ukazujú pri výcviku veľkú snahu a iniciatívu.