Ani upršané a na mesiac júl extrémne studené počasie neodradilo potomkov obyvateľov bývalých Valaškoviec a príslušníkov Ozbrojených síl od účasti na tradičnej odpustovej slávnosti, ktorá sa konala 14. júla vysoko v horách vo vojenskom výcvikovom priestore Kamenica nad Cirochou. Táto slávnosť sa každoročne koná od roku 1998.

Slávnostnú svätú liturgiu celebrovali vojenský duchovní z Veliteľstva 2. mechanizovanej brigády a 21. zmiešaného mechanizovaného práporu, správcovia civilných farností gréckokatolíckej cirkvi z Humenného a Hažína nad Cirochou. V týchto dvoch farnostiach žijú potomkovia obyvateľov, ktorí boli vysťahovaní z obce Valaškovce. Počas bohoslužby zazneli modlitby za nebohého rotného in memoriam Daniela Kavuliaka i modlitby za uzdravenie zranených vojakov, ktorí sú hospitalizovaní v americkej vojenskej nemocnici Landstuhl v Nemecku a rodiny vojakov, ktoré sú najviac postihnuté tragédiou, ktorá sa stala slovenským vojakov v Afganistane.

Po skončení bohoslužby sa na mieste bývalého cintorína konala pietna spomienka na nebohého slobodníka Vladimíra Zlatníckeho a všetkých vojakov, ktorí zahynuli pri plnení vojenských povinností počas novodobých dejín Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Za 2. mechanizovanú brigádu sa uvedenej slávnosti zúčastnil náčelník štábu brigády podplukovník Ján Stavrovský a vojaci z trebišovského práporu.

Sú dva dôvody, prečo sa civilní obyvatelia spolu s vojakmi každoročne schádzajú na tomto mieste vždy v období sviatku svätých Petra a Pavla. Na území bývalých Valaškoviec sa až do dnešných čias zachovala stavba kostolíka, ktorý je jediným dôkazom, že v týchto drsných krajoch východného Slovenska kedysi stála maličká obec. Kostolík bol pred 17. rokmi z iniciatívy vtedajšieho velenia 2. armádneho zboru zrenovovaný a následne vysvätený vtedajším biskupom gréckokatolíckej cirkvi Mons. Jánom Hirkom. Patrónmi obce a kostolíka boli svätí Peter a Pavol, preto sa táto slávnosť každoročne koná v širšom období  sviatku týchto svätých.
Druhý dôvod, prečo sem prichádzajú vojaci najmä z 21. zmiešaného mechanizovaného práporu Trebišov, je uctenie si pamiatky svojho nebohého kolegu, ktorý zahynul pred siedmimi rokmi 25. júna počas výcviku v tomto vojenskom priestore. Na jeho pamiatku mu príslušníci práporu vybudovali skromný pamätník a každoročne sem prichádzajú spolu s príbuznými nebohého vojaka uctiť si jeho pamiatku.