Aby neupadli do zabudnutia

   Dňa 7.6.2011 sa v kasárňach SNP uskutočnil slávnostný nástup profesionálnych vojakov práporu podpory velenia pozemných síl ku Dňu vzbury vojakov v Kragujevaci.

   PrV si pripomenuli udalosti, ktoré sa stali v roku 1918 a uctili si vojakov ktorí padli počas vzbury v Kragujevaci. Vojaci na počesť ktorých je postavený pamätník v priestoroch kasární v Trenčíne pochádzali zo 71. Pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády, ktorý staršie obyvateľstvo severozápadného Slovenska poznalo ako „drotársky regiment“. Pluk sa zúčastnil takmer na každej bitke, ktorú viedla rakúsko-uhorská armáda. Začiatok prvej svetovej vojny zastihol pluk v Trenčíne v kasárňach SNP. V priebehu jarných mesiacov 1918 sa do Kragujevaca vrátilo asi 2400 slovenských vojakov z ruského zajatia. Zostavili z nich 7 stotín 41. pochodovej formácie, ktoré mali 10. júna 1918 odísť na taliansky front. Odpor proti vojne a monarchii, únava zo strádania a odhodlanie vzoprieť sa odchodu na južný front vytvárali výbušnú situáciu. Vzbura vypukla 2. júna 1918 večer po konflikte vojaka Martina Riljaka (1899-1918) z Hornej Maríkovej. Zapojili sa do nej skoro všetci vojaci určení na odchod na bojisko. Vzbúrenci sa zmocnili asi 500 pušiek, niekoľkých guľometov, prepadli železničnú stanicu, prerušili telefonické spojenie. Podarilo sa im zničiť štábne dokumenty a zoznamy mužstva, ale nepodarilo sa im dobiť muničný sklad.

   Veliteľ náhradného práporu pplk. Marx zorganizoval protiakciu, obsadil kasárne, vzbúrenci sa napokon pre nedostatok streliva vzdali. Stanný súd z 81 obvinených odsúdil mnohých na dlhoročné tresty väzenia a štyridsiatichštyroch slovenských vojakov na trest smrti. Popravili ich zastrelením ešte v deň rozsudku 9. júna 1918 vrátane Martina Riljaka a Viktora Kolibíka. Ich mená a mená ďalších 42 slovenských vojakov spoločne s dátumom a miestom odkiaľ pochádzali sú vytesané na pamätnej tabuli tohto pamätníka.