V stredu 21. augusta si päťdesiat príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky zmeralo svoje sily počas diaľkového pochodu v pohorí Malej Fatry. Podujatie s názvom FATRA MARCH organizačne zabezpečil Prápor výcviku SVaP OS SR  na počesť svojho príslušníka, inštruktora výcviku Poddôstojníckej akadémie rotmajstra Pavla Dzivého, ktorý 21. augusta 2011 tragicky zahynul počas expedície v Himalájach.

 

Prvý ročník diaľkového pochodu začal v utorok 20. augusta, kedy si účastníci pochodu na cintoríne vo Vrútkach tichou spomienkou a položením venca uctili pamiatku na svojho zosnulého kamaráta a kolegu Pavla Dzivého. O deň neskôr vystúpil pred nastúpených účastníkov pochodu organizátor podujatia, veliteľ Práporu výcviku podplukovník Roman Petrík, ktorý všetkým zaželal veľa šťastia a síl pri prekonávaní horského masívu.

 

Silu, vytrvalosť a psychickú odolnosť všetkých účastníkov pochodu preveril náročný terén s celkovým prevýšením 2624 metrov. Časový limit na prekonanie 35, 6 km dlhej trasy (Zázrivá – Strečno) bol stanovený organizátorom podujatia na dvanásť hodín. Z celkového počtu účastníkov podujatia prišlo do cieľa štyridsaťšesť z nich.

 

Čestnú stráž prezidenta Slovenskej republiky vzorne reprezentovali piati príslušníci útvaru: rotný Emil Duraj, čatár Ľudovít Vereš, desiatnik Jozef Frištik, slobodník Tomáš Chmela a vojak Roman Jusko, ktorí úspešne absolvovali celú trasu v stanovenom limite.

 

Napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam (dážď, hmla, vietor a teplota vzduchu len okolo 8 stupňov Celzia) prišiel do cieľa ako prvý práve príslušník ČS PSR rotný Emil Duraj, ktorý sa s časom šesť hodín a tridsaťpäť minút postaral o rekord podujatia. O päťdesiat minút neskôr prekonali cieľovú rovinku rotmajster Peter Žifčák a rotmajster Martin Brodnianský, ktorí sa umiestnili na druhom mieste. Zahanbiť sa nenechala ani rotná Jana Dlhopolcová, ktorá s časom sedem hodín a tridsaťjeden minút skončila na krásnom treťom mieste.

 

„Som nesmierne rád, že môžem priniesť na náš útvar putovný pohár. Toto podujatie ma natoľko oslovilo, že by som sa ho chcel zúčastniť aj o rok. Zároveň verím, že putovný pohár u nás ostane čo najdlhšie,“ dodal s úsmevom najrýchlejší účastník 1. ročníka Memoriálu rotmajstra Pavla Dzivého.